triedamaciatka

Pred nástupom do škôlky

Rodičia sa nechtiac dopúšťajú drobných chýb z lásky k svojim ratolestiam, ktoré dieťaťu môžu neskôr sťažiť adaptovanie sa na nový režim, kolektív, či učiteľov.  „Veľmi dobré je pred vstupom do škôlky začať s dieťaťom navštevovať či už nejaké centrum, kde sa rodičia stretávajú s deťmi a ihriská. Dieťa má tak priestor na to, aby spoznávalo rovesníkov a naučilo sa žiť v kolektíve.“ Hoci program v centre je spojený s rodičmi, dieťa sa naučí existovať s inými deťmi, vie na nich reagovať a jeho adaptácia sa zredukuje len na zopár dní, ak bude vôbec potrebná.

Čo by mal rodič podporovať

„Je dobré viesť deti k samostatnosti, pretože sa dieťa v škôlke stretáva so všetkým novým. Nie je to pre neho len odlúčenie od rodičov“. Stačí ak sa vie dieťa aspoň z polovice venovať samoobslužným činnostiam okolo obliekania a jedenia. Ak to nevie, zdá sa, že učiteľka od neho vyžaduje veľmi veľa nových vecí a to je pre dieťa stresujúce.

Veľmi dôležitá je vzájomná spolupráca učiteľky a rodiča. Každé dieťa je malá osobnosť, ktorá prišla z rozličného prostredia, a preto je pre dieťa jednoduchšie, ak učiteľka vie, aké má návyky, na čo je naučené. „V snahe učiteľa je aby sa čo najrýchlejšie a najlepšie adaptovalo a to sa dá len za pomoci rodičov,“ Okrem rodičovských združení by mal vždy byť priestor na to, aby sa mohol rodič s učiteľkou porozprávať a informovať sa.

Pre deti môže byť občas stresujúce, že v škôlke majú istý režim, na ktorý doma neboli zvyknuté. Preto deťom pomáha, ak prídu z domu pripravené. Takto dieťa nie je stresované, že by bol jeho denný režim narušený.

Čoho by sa mal naopak rodič vyvarovať

„Nestrašiť deti, ako ich v škôlke naučia poslúchať, pretože sa potom bojí, je lepšie sa s dieťaťom o škôlke porozprávať, pripraviť ho, že ho tam čakajú kamaráti, nové hračky. Pomáha prirovnanie s dospeláckou prácou, pretože tak ako rodičia chodia do práce, detičky chodia do škôlky. Dieťa takto škôlku vníma ako prirodzenú súčasť života. Hoci z lásky by chceli rodičia pre svoje deti len to najlepšie, je pre dieťa prospešné nechať ho riešiť si do istej miery svoje vlastné konflikty s rovesníkmi. Dieťa sa takýmto spôsobom dokáže zorientovať v povahe iných detí a je pre neho komunikácia s nimi jednoduchšia.

Kedy vnímať adaptáciu ako problém

Prejavy problémov adaptácie môžu byť rôzne.  „Dieťa môže byť plačlivé, môže sa v noci budiť zo sna, pomočovať sa, vypytovať sa kedy pôjde do škôlky, či priamo povedať, že tam ísť nechce.“ V takýchto prípadoch by sa mal rodič ihneď kontaktovať s učiteľom, aby mohli spoločne problém riešiť.

Neriešenie problému by mohlo u detí viesť k vážnym psychickým problémom. V prípade, že by zlyhali všetky metódy zo strany rodiča či učiteľa, je vhodné kontaktovať psychológa. Hoci pani učiteľka konštatuje, že v jej dlhoročnej praxi psychológ nebol nikdy volaný na problém s adaptáciou, myslí si, že je potrebné ho riešiť zo strany učiteľa a rodiča, ak sa vyskytne.

Je vhodný adaptačný program?

 Adaptačný program je postupné zvykanie si dieťaťa na škôlku v rozmedzí 2 – 4 týždňov. Dieťa zo začiatku zostáva v škôlke len doobeda a neskôr sa pridáva aj poobedné spanie a aktivity. Z podnetu rodiča škôlka postupnú adaptáciu umožňuje, záleží však na individualite dieťaťa. Citlivejšie deti môžu pobyt v škôlke vnímať stresujúco a adaptačný program im môže prospieť. Na druhej strane môže v určitých prípadoch viesť k vymýšľaniu dieťaťa, nakoľko zistí, že nemusí byť v škôlke celý čas. Vždy je všetko o dohovore rodiča s učiteľom a škôlkou. Na oboch stranách je však väčšinou záujem, aby si dieťa na škôlku čím skôr zvyklo a nebolo vystavené prehnanému stresu.